Raz boli lacné letenky ..... alebo dobrodružstvo v Srbsku I.

Autor: Milan Duriš | 15.3.2017 o 10:01 | (upravené 31.3.2017 o 19:46) Karma článku: 5,71 | Prečítané:  1532x

Lacné spiatočné letenky do juhosrbského mesta Niš mi začiatkom roka 2017 vyčarili úsmev na tvári - bol by hriech ich nevyužiť! A to som netušil, že letím v ústrety snehovej búrke, ktorá pohltila Balkán a skomplikovala  moju púť....

Fenomén lacných leteniek sa rozširuje stále medzi viac cestovaniachtivých Slovákov  a neminul ani mňa. Hovorí sa, že lowcost cestovateľ nerieši destináciu, ide mu len o to, aby zohnal lacnú letenku a bol pripravený okamžite odísť. Ja si však kvôli(alebo vďaka?) svojmu povolaniu musím strážiť termíny - napriek tomu mi začiatok nového roka 2017 maximálne vyhovoval. 

V živote som nepremýšľal nad cestou do Srbska. Z toho, čo som o ňom vedel, mi pripadalo, že táto krajina mi nemá čo ponúknuť. No keď som zbadal rozšírenie letov istej nízkonákladovej spoločnosti práve do juhosrbského mesta Niš, váhal som len chvíľu. A zlatú bodku tomu dala práve cena za spiatočnú letenku, ktorá len o trochu prevýšila 5 eur. 

Pobyt v meste som mal naplánovaný na dve noci, jeden celý deň mal patriť spoznávaniu mesta. Zdalo sa mi zbytočné na taký krátky čas plánovať výlety do okolia, to zas niekedy nabudúce....

Odlet z poobednej Bratislavy prebehol v poriadku, rovnako aj "dojazd" na Medzinárodné letisko Konštantína Veľkého(Aerodrom Konstantin Veliki Niš). Celý tento honosný názov mi po krátkom prechode cez pasovú kontrolu(na cestu do Srbska je pre občanov Slovenska potrebný len občiansky preukaz) a samotnú letiskovú halu prišiel smiešny - budova mi silne pripomínala nejakú neprerobenú železničnú stanicu, dojem trochu vylepšila aspoň veľká reštaurácia a kaviareň na poschodí. Napriek tomu letisko ponúka spojenie nielen so Slovenskom, ale tiež s Nemeckom, Talianskom a ako som sa dočítal aj so Švajčiarskom a severskými krajinami. 

Hneď na letisku nájdete zmenáreň, pretože na Slovensku si srbský dinár nevymeníte. Výhodnejší kurz však nájdete v samotnom meste, preto odporúčam zmeniť len pár eur, aby ste mali na prvotné výdavky a väčšie sumy zamenili v meste, kde nájdete zmenáreň skutočne na každom rohu. 

Januárové počasie bolo ukážkové, cez malú oblačnosť sa predieralo slnko a osvecovalo blízke mesto a prírodu bez snehu. Vyzeralo to teda na úspešný spoznávací výlet bez výrazných ťažkostí. 

Priamo z letiska vychádza autobusová linka MHD číslo 1, ktorá (ako som zistil) je okružná- vychádza z letiska a zastavuje v meste, okrem iného, pri autobusovej a železničnej stanici, odkiaľ už je všade blízko. Zúfalo som hľadal nejaký automat na lístky, napokon som sa odhodlal kúpiť si lístok u šoféra, ten ma však mávnutím ruky poslal ďalej do autobusu. Naivne som si myslel, že cesta z letiska do mesta je zadarmo, z omylu ma však vyviedol revízor vo veste, ktorý po odjazde autobusu začal od každého cestujúceho vyberať 60 dinárov(približne 50 centov) za lístok. Tento zvláštny systém cestovania v MHD som mohol pozorovať počas celého pobytu v meste.

Mesto Niš, ako som sa dočítal v dostupných brožúrach z Turistického informačného centra, je tretím najväčším mestom v Srbsku. Patrí medzi najstaršie na Balkáne, pretože jeho vznik ešte ako keltského Navisso datujeme pred naším letopočtom. Narodil sa tu slávny rímsky cisár Konštantín Veľký(ktorý legalizoval kresťanstvo) a podľa neho nazvali aj vyššie spomínané letisko. Neskôr mesto pripadlo Byzantskej ríši, po ktorej rozpade bolo pripojené k Osmanskej ríši a napokon k samostatnému Srbsku. Už len z tohto stručného výpočtu vycítime, že v oblasti sa kulminovalo niekoľko kultúrnych, náboženských aj etnických vplyvov. 

Hneď na druhý deň ráno som pocítil zmenu počasia. Začalo snežiť a citeľne sa ochladilo, čo ešte umocnil nepríjemný vietor. To ma však nemohlo odradiť opustiť vykúrenú izbu na ubytovni a začal som spoznávať Niš. 

Prvé kroky viedli k Turistickému informačnému centru, ktorých je v meste niekoľko. Najskôr som natrafil na jednu pobočku v centre, "nažhavený" som sa chcel z prvej ruky dozvedieť o miestach, ktoré by som mohol navštíviť. Bol som však sklamaný - pán v zrelom veku vedel po anglicky asi ako ja po srbsky, a tak som skúsil šťastie so slovenčinou(predsa len patríme do rovnakej jazykovej skupiny). Ujo, ako ho familiárne nazývam, mi však len do ruky strčil mapu a ukázal smer so slovami: "Múzeum." No čo už. 

Trošku som sa teda pomotal v centre, odfotil som si sochu kráľa Alexandra, ktorý po 1.svetovej vojne zjednotil Srbov, Chorvátov a Slovincov(zabitý bol v roku 1934 v Marseiles) a vydal som sa smerom k najväčšiemu ťaháku pre turistov v meste - k pevnosti(Tvrdjava). Tu som mal šťastie na ďalšiu pobočku informačného centra, kde už som sa pekne po anglicky dohovoril, "ujo číslo 2" mi porozprával pikošky o meste a odporučil zaujímavé miesta. Bol prekvapený a zároveň aj nadšený z toho, koľko Slovákov začalo objavovať Niš. Bodaj by nie, za 5 eur....

Tvrdjava je jedna z najzachovalejších a najkrajších pevností na Balkáne. Jej konečnú podobu jej dali Turci v 18. storočí, keď sa bránili proti vytlačeniu z regiónu. Tvorí ju masívna hlavná vstupná brána a celý areál je chránený kamenným múrom. V areáli si okrem iného môžete prezrieť lapidárium, mešitu, turecký parný kúpeľ, poprechádzať sa v určite príjemnom parku a užiť si výhľad na mesto. Keďže sa však počasie zhoršovalo, ja som si prehliadku užil veľmi rýchlo, ani výhľad nebol kvôli vetru bohvieaký, tak som niečo pofotil, navštívil obchodík so suvenírmi a zakotvil v menšom bare na šálku horúceho čaju.

Pokračovanie srbského dobrodružstva už v ďalšom blogu....

https://milanduris.blog.sme.sk/c/449890/raz-boli-lacne-letenky-alebo-dobrodruzstvo-v-srbsku-ii.html 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Po kose na Krym? Zakopnete o tank

Vreckový sprievodca cestovateľov po východných teritóriách, časť III.

KOMENTÁRE

Mala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.


Už ste čítali?